Solar Orbiter spojil častice zo slnečného vetra s miestom ich pôvodu

ESA 8. októbra opísala nové zistenie misie Solar Orbiter o takzvaných switchbackoch, záhyboch magnetického poľa v slnečnom vetre. Sonda jedným z rozsiahlych útvarov preletela a odobrala merania častíc v jeho vnútri. Práve ich zloženie umožnilo pátrať po pôvode bližšie pri Slnku.

Magnetické pole sa so slnečným vetrom šíri do priestoru a môže sa deformovať. Snímka ukáže tvar, ale sama nemusí povedať, kde materiál vznikol. Nová práca preto kombinuje pozorovanie na diaľku s meraním priamo na mieste.

Prístroj Solar Wind Analyser zaznamenal zmes nabitých častíc kyslíka a uhlíka. Podľa autorov zodpovedá plazme z horúcich uzavretých magnetických slučiek pri povrchu Slnka. Pri interakcii otvorených a uzavretých siločiar sa časť poľa môže prepojiť a uvoľniť dovtedy zachytený materiál do priestoru.

Tím prepojil merania sondy so snímkami Slnka, dátami observatória NASA Solar Dynamics Observatory a modelovaním magnetického poľa. Výsledok podporuje scenár, v ktorom prepojenie siločiar pomáha vytvoriť záhyb a vlny s turbulenciou potom ovplyvňujú jeho ďalší vývoj. Dva vysvetľujúce mechanizmy tak môžu pôsobiť v rôznych fázach.

Solar Orbiter v tomto prípade nefunguje iba ako kamera bližšie k Slnku. Hodnota je v tom, že dokáže spojiť obraz vzdialenej oblasti so vzorkou prostredia, ktorým prechádza. Dokumentácia prístrojov pomáha pochopiť, ktoré meranie prispelo k záveru a čo musel doplniť model.

Lepšie poznanie slnečného vetra je dôležité aj pre pochopenie podmienok, ktoré ovplyvňujú družice a ďalšiu infraštruktúru. Jedna štúdia však nie je hotový systém presnej predpovede každej slnečnej búrky. Konkrétnym výsledkom je vystopovanie pôvodu pozorovanej plazmy a vysvetlenie životného cyklu daného magnetického útvaru. To je užitočný krok od opisu zvláštneho obrazu k mechanizmu, ktorý možno ďalej overovať.

Pri čítaní výsledku treba odlíšiť dátum nového záveru od dátumu sprievodných snímok. ESA používa aj obrazy z roku 2022, ktoré vysvetľujú tvar záhybu a magnetické slučky. Nepredstavujú fotografiu každého merania z novej štúdie. Prepojenie staršieho pozorovania s novým rozborom je vedecky užitočné, no jasný popis média je potrebný, aby sa ilustrácia mechanizmu nezamieňala s novou samostatnou udalosťou.